Ako písať pre globálne publikum?

Uvedomte si rozdiely v terminológii. Také rozdiely existujú dokonca aj medzi mestami (napríklad atletická obuv sa nazýva „tenisky“ alebo „tenisky“) a v medzinárodnom meradle je potrebné zaoberať sa mnohými rôznymi názvami. Napríklad to, čo sa v USA nazýva „zemiakový lupienok“, sa v Británii označuje ako „ostrý“. Najlepším spôsobom, ako tieto rozdiely zaznamenať, je zistiť, z ktorých krajín vaši čitatelia pochádzajú (čo sa dá relatívne jednoducho urobiť online prostredníctvom analytiky), a nechať niektorých ľudí z týchto krajín, aby si vašu prácu prečítali predtým, ako bude publikovaná.

• Existuje mnoho webových stránok, kde môžete nájsť nezávislých redaktorov a zaplatiť im za prečítanie vašej práce a poukázanie na nejasné výrazy.
• Alternatívou je nájsť fóra alebo komunity, kde je väčšina členov z príslušnej krajiny, a opýtať sa ich, či im písanie dáva zmysel.
• Ak vždy píšete o konkrétnej téme, nakoniec sa zoznámite s príslušnými rozdielmi v terminológii a možno nebudete potrebovať toľko spätnej väzby.

Vhodne používajte aktívny alebo pasívny hlas. Pravdepodobne máte tendenciu písať buď aktívnym alebo pasívnym hlasom, v závislosti od toho, čo je vo vašej krajine zvykom. Ak píšete aktívnym hlasom, napíšete „Užívateľ zapne počítač“, zatiaľ čo pasívnym hlasom napíšete „Počítač je zapnutý používateľom“. Niektoré kultúry, ako napríklad japončina a čínština, považujú aktívny hlas za povýšenecký a hrubý. V krajinách, kde je normou aktívny hlas, môže pasívne písanie pôsobiť trápne a neosobne. Prečítajte si materiál napísaný v angličtine pre ľudí v danej krajine a pre nich (napríklad v časopise) a poznamenajte si, či uprednostňujú aktívny alebo pasívny hlas. Prispôsobte tomu svoje vlastné písanie.

• Ak máte pochybnosti, použite aktívny hlas. Všeobecne je lepšie zrozumiteľný pre osoby, ktoré nehovoria anglicky.

Vyhnite sa hovorovému (neformálnemu) písaniu. Aj keď možno nebudete chcieť, aby bolo vaše písanie také formálne, aby odcudzovalo vaše publikum, niektoré aspekty formálneho písania môžu vašej práci pomôcť dostať sa k širšiemu publiku:

• Hovorové slová a frázy sa nazývajú „hovorové výrazy“. Existujú aj výrazy ako „nie je“, ktoré sa nepovažujú za štandardnú angličtinu a vo všeobecnosti nie sú vhodné na formálne písanie. Nakoniec existujú aj neslová, kombinácia písmen a znakov, ktoré netvoria skutočné slová, napríklad „veľa“. Ak máte pochybnosti o určitom slove, vyhľadajte si ho v slovníku. Ak sa k tomu slovník nevyjadruje, ale znie vám to neformálne, pozrite sa do iného slovníka. Slovník označí nesprávne slovo, napríklad „nie je“, ako „neštandardné“ a neformálne slovo ako „neformálne“, „hovorové“ alebo „slang“. Niektoré slovníky obsahujú aj frázy. Napríklad, keď sa pozriete hore „aby ste sa zmierili“ („tolerovať“) v slovníku uvidíte, že je neformálny.
• Vyhnite sa kontrakciám. Možno budete chcieť vyhnúť sa všetkým kontrakciám alebo použiť pri písaní menej kontrakcií, ako by ste použili vo svojom prejave. „Nemôžem“ je vhodnejšie ako „nemôžem“, najmä vo formálnych kontextoch. Niektoré jazyky kontrakcie vôbec nepoužívajú, takže sa to môže stať pre prekladateľov veľkou prekážkou.
• Nepoužívajte ani apostrofy na označenie vlastníctva, pretože môžu byť zamenené za kontrakciu. Namiesto písania „batéria kalkulačky“ napíšte „batéria kalkulačky“ alebo „batéria kalkulačky“.
• Vynechajte zbytočné slová. Pozrite sa na každé prídavné meno a príslovie vo svojom písaní. Je to jasné? Je potrebné? Ak nie, vyberte ho. Bežné slovo „vata“ je „skutočne“ (napr. Som skutočne unavený). Je to vágne synonymum pre „veľmi“, ktorému pravdepodobne nerozumie rodený hovorca angličtiny, ktorého môže zaujímať „Čo robí túto únavu„skutočnejšou “?“

Uvádzajte množstvá v metrických jednotkách. Na svete sú iba tri národy, ktoré oficiálne nepoužívajú metrický systém: Mjanmarsko, Libéria a Európa. Ak ešte nepoužívate metrický systém a chcete, aby sa vaša práca dostala k celosvetovému publiku, je čas začať. To platí pre teplotu, vzdialenosť, množstvo prísad, výšku, hmotnosť a akékoľvek iné meranie.

• Majte na pamäti, že zatiaľ čo väčšina krajín oficiálne používa metrický systém, niektoré z nich naďalej používajú imperiálne jednotky. Ak je vaše písanie zamerané napríklad na čitateľov vo Veľkej Británii, môžete uviesť hmotnosť nielen v kilogramoch, ale aj v kameni.

Uveďte akékoľvek odkazy na menu. Pravdepodobne nebudete uvádzať sumy peňazí v menách pre viac ako jednu alebo dve krajiny, ale nezabudnite pomenovať akúkoľvek menu, ktorú uvádzate. Nezabudnite, že znak dolára ($) označuje meny v mnohých rôznych krajinách, preto je rozumné zahrnúť nejaký údaj o tom, ktorá krajina je určená, napr. $,, AUD alebo iná mena.

Uvedomte si kultúrne rozdiely. Pamätajte si, že to, čo existuje v jednej krajine, nemusí existovať v inej alebo môže existovať, ale má úplne iný názov. Ak napríklad žijete v USA, číslo, ktoré je potrebné v prípade núdze vytočiť, je 911. Ak žijete vo Veľkej Británii, číslo je 999. Ak by ste o tejto téme písali pre globálne publikum, možno by ste museli spomenúť oboje, alebo ak to nebolo pre túto tému kľúčové, možno by ste to uviedli všeobecne: „privolajte záchrannú službu“, „zavolajte políciu“ alebo „vytočte záchrannú službu“.

• Pamätajte si, že názvy takých vecí, ako sú vládne oddelenia, známky a úrovne v škole a politické strany a systémy, sa v jednotlivých krajinách líšia. Pokúste sa poskytnúť nejaký kontext, ak sa na ne odvoláte, napr. „Trieda vo štvrtej triede (9-10 roční študenti)...“