Ako nastaviť svojim deťom hranice?

Ako rodič znamená stanovenie hraníc pre svoje deti stanoviť spravodlivé hranice
Ako rodič znamená stanovenie hraníc pre svoje deti stanoviť spravodlivé hranice, byť pevný a poznať dôležitosť hraníc.

Deti musia mať jasné hranice. Pomáha im to byť v bezpečí a byť disciplinovaný. Ako rodič znamená stanovenie hraníc pre svoje deti stanoviť spravodlivé hranice, byť pevný a poznať dôležitosť hraníc. S jasnými hranicami môžete vychovávať zdravé a dobre upravené dieťa.

Metóda 1 zo 4: stanovenie spravodlivých hraníc pre deti

  1. 1
    Stanovte si jasné pravidlá a hranice. Uistite sa, že vaše deti vedia, aké sú pravidlá a hranice a že budete presadzovať pravidlá, ktoré stanovíte.
    • Začnite dávať deťom pravidlá už v mladosti. Majte čistý spánok, o ktorom sa nedá vyjednávať, keď sú mladí. Hneď ako porozumejú pravidlám, objasnite im, že ich pravidlá musíte dodržiavať.
    • Zvážte dodržiavanie domáceho poriadku. Porozprávajte sa so svojimi deťmi o pravidlách domu a dôsledkoch, ak sú tieto pravidlá porušované.
    • O pravidlách, ako je večerka, videohry a upratovanie, sa vyjadrujte výslovne a priamo. Nepredpokladajte, že poznajú všetky pravidlá správania.
    • Zapojte svoje deti do určovania pravidiel a hraníc. Deti budú cítiť väčšiu zodpovednosť za pravidlá, ak ich pomôžu rozvíjať.
    • Ak máte staršie deti, ktoré sú vzpurné, posaďte sa a stanovte jasné pravidlá. Aj keď ste predtým nestanovili pravidlá, je dôležité, aby im bolo jasné, čo je potrebné, pokiaľ žijú pod vašou strechou.
  2. 2
    Presadzujte svoje pravidlá a hranice. Pravidlá sú vhodné na riadenie správania iba vtedy, ak sú dodržané. Uistite sa, že odstraňujete dôsledky pri porušení pravidiel. Nebuďte v rozpore so svojimi dôsledkami a nevyhrážajte sa následkom, ktoré nemôžete vykonať.
    • Dôsledky by mali byť primerané priestupku. Deti by nemali byť uzemnené tri týždne za to, že nejedia zeleninu. Uistite sa, že následky sú iba také závažné ako priestupok; v opačnom prípade sa deti môžu začať búriť od príliš prísnych pravidiel.
    • Dôsledky by mali byť tiež konzistentné. Ak sú pravidlá deťom vysvetlené spravodlivo a priamo, mali by vedieť, aké následky môžu očakávať. Pravidlá, ktoré nie sú vždy presadzované, sa deťom zdajú ako pravidlá, ktoré nemusia dodržiavať.
    • Nevyhrážajte sa následkami, ktoré nemôžete alebo nebudete dodržiavať. Deti si začnú myslieť, že ich nikdy nebudete trestať. Buďte priami s dôsledkami a vždy ich dodržiavajte.
  3. 3
    Byť dôsledný. Zaistite, aby boli vaše hranice pravidelné a nie ľubovoľné. Deti si všimnú, ak sa zdá, že sa vaše pravidlá menia alebo nie vždy platia.
    • Dodržiavajte stále rovnaké pravidlá. Deti majú radi dôslednosť. Dôležité pravidlá, najmä tie, ktoré sa týkajú správania, by sa mali vždy uplatňovať, aby si na ne deti zvykli.
    • Nenechajte svoju frustráciu, aby vás ovládla. Ak máte pocit, že sa správate voči svojim deťom v rozpore s pravidlami, nájdite si chvíľku a premýšľajte, kým budete hovoriť alebo konať.
    • Buďte flexibilný. Niekedy môžete upraviť hranice a pravidlá v závislosti od situácie. Povedzte svojim deťom, že je to výnimka (ako v lete), ale nič to nemení na pravidlách.
  4. 4
    Konajte, keď dôjde k prekročeniu hraníc. Musia vedieť, že to s hranicami myslíte vážne. Ak neposlúchnu, mali by vedieť, že to bude mať následky.
    • Dajte varovanie. Ak vaše deti nedodržiavajú vaše pravidlá, varujte ich pred odstránením následkov zlého správania.
    • Ak dôjde k opätovnému porušeniu pravidiel, konajte jasne a rozhodne. Nenechajte svoje deti uniknúť z akéhokoľvek porušovania pravidiel, pretože nemusia rešpektovať vaše hranice.
    • Chváľte svoje deti za veci, ktoré robia správne. Pozitívne výstuhy často fungujú lepšie ako negatívne.
  5. 5
    Používajte jasnú, neohrozujúcu reč tela. Uistite sa, že vám reč tela hovorí, že ich milujete, ale zároveň dáva jasne najavo svoje očakávania. Pamätajte, o koľko ste dospelí ako dieťa, aby ste ich nevystrašili.
    • Zachovajte neutrálny výraz tváre. Ak sa so svojim dieťaťom rozprávate, keď prekročilo hranicu, nehnevajte sa ani sa nehnevajte. Buďte pokojní v hlase, správaní a vzhľade.
    • Majte otvorenú reč tela. Neprekrížte si ruky ani sa nezatvárajte. Uistite sa, že vedia, že vám na nich stále záleží.
    • Znížte sa vedľa nich. Nepoužívajte svoju veľkosť alebo výšku, pretože to môže dieťa zastrašiť. Prikrčte sa vedľa nich, kým s nimi hovoríte.
    • Nikdy sa s dieťaťom nehrajte fyzicky, ak ste nahnevaní. Akékoľvek fyzické činnosti, ktoré urobíte, by ste mali vykonať vždy po starostlivom zvážení. Ak sa ich chcete dotýkať, aby boli v bezpečí, robte to dostatočne dlho, kým nebudú môcť ovládať svoj vlastný pohyb a akciu.
  6. 6
    Odmeňujte dobré správanie. Deti často reagujú na odmeny lepšie ako trest. Pochváľte ich za dodržiavanie hraníc.
    • Deti majú radi pozornosť dospelých. Venujte im pozitívnu pozornosť na veci, ktoré robia správne, aby ste ich povzbudili, aby v tom pokračovali aj v budúcnosti.
    • Odmeny si nastavte vopred. Uistite sa, že vedia, že ich dobré správanie má aj dôsledky.
    • Neoznačujte deti ako „dobré“ alebo „zlé“. Dajte im vedieť, že ich správanie treba chváliť alebo obviňovať, ale nie ich ako ľudí.
Zapojte svoje deti do určovania pravidiel
Zapojte svoje deti do určovania pravidiel a hraníc.

Metóda 2 zo 4: Byť pevný vo vzťahu k hraniciam pre deti

  1. 1
    Hovorte zreteľne a priamo. Deti potrebujú presný návod. Nenechajte ich myslieť si, že ste si neistí, keď určujete hranice.
    • Vyhnite sa ukončovaniu viet otázkami. Veci ako „správne?“ alebo "dobre?" môže u vašich detí vyvolať dojem, že si nie ste istí tým, čo hovoríte.
    • Vyjadrujte sa priamo k tomu, čo očakávate. Ukážte im, že od nich očakávate, že budú dodržiavať všetky hranice, ktoré ste stanovili pre svoje činy alebo správanie.
    • Dajte im vedieť, že ich konanie má dôsledky. Povedzte im, čo sa stane, ak prekročia hranice, ktoré ste im stanovili.
    • Nekričte ani nezvyšujte hlas. Hovorte pokojným a jasným hlasom, ktorý nerozruší vaše deti.
  2. 2
    Zostaňte pevní, aj keď bude vaše dieťa na vás naštvané. Aj keď sú vaše očakávania jasné, deti sa pri treste na vás nevyhnutne rozhnevajú. Buďte pripravení zaobchádzať s ich emóciami a primerane reagovať.
    • Buďte pripravení na ich emócie. Vidieť svoje dieťa rozrušené môže byť srdcervúce. Nedovoľte, aby ich emócie vo vás urobili emócie a stratili chladno.
    • Dajte svojmu dieťaťu priestor na jeho pocity a porozprávajte sa s ním potom, ako ho pustí von.
    • Nerobte im hanbu za emócie. Deti sa učia, že určité emócie nie sú prijateľné, ak sú za svoju emocionálnu reakciu potrestané.
  3. 3
    Zostaňte pevní, keď sa deti hnevajú. Keď sa deti hnevajú, je ľahké sa hanbiť a v tejto chvíli sa vyhýbať odstraňovaniu následkov. Uistite sa, že im stále ukazujete, že zlé správanie nebude odmenené.
    • Zostaňte pokojní, ak ste na verejnosti. Úsmev môže vaše dieťa upokojiť a ukázať ostatným ľuďom, že máte všetko pod kontrolou.
    • Ak ste na verejnosti a vaše dieťa sa hnevá, vyhoďte ich odtiaľ. Deti, ktoré sa hnevajú, sa často upokojia, keď sú v inom prostredí.
    • Rozprávajte sa s nimi pomaly a pokojne. Nechajte ich upokojiť, keď sa nachádzate v bezpečnom prostredí.
    • Opýtajte sa ich, prečo hnevajú. Deti môžu vyraziť za maličkosťami. Keď budú pokojní, ujasnite si, že takéto správanie je neprijateľné.
  4. 4
    Naučte sa efektívne zaobchádzať s rebelskými deťmi. Ak sa vaše deti búria proti vašim pravidlám, pravdepodobne to má svoj dôvod. Porozprávajte sa s nimi o ich činoch a pripomeňte im dôsledky. Zo vzpurných detí sa často môžu stať voľne mysliaci dospelí.
    • Deti môžu vo vyššom veku začať rebelovať. Staršie deti si môžu myslieť, že už nemusia dodržiavať hranice ani pravidlá.
    • Zapojte rebelské deti do stanovovania hraníc. Ponúknite im schopnosť rozhodnúť sa o hraniciach, ak sa začnú riadiť vašimi.
    • Zmeňte hranice po troche. Dajte im odmeny ako neskorší zákaz vychádzania, ak sú schopní poslúchať vaše prírastkové hraničné zmeny.
    • Netrestajte vzpurné deti. Vďaka tomu budú chcieť ešte viac rebelovať a nie je účinný pri zmene rebelského správania.
Ako nastaviť svojim deťom hranice
Uistite sa, že vaše deti vedia, aké sú pravidlá a hranice a že budete presadzovať pravidlá, ktoré stanovíte.

Metóda 3 zo 4: Stanovenie hraníc pre vzpurného teenagera

  1. 1
    Zistite, prečo sa vaše dieťa búri. Dospievajúci, ktorí sa búria, to môžu robiť z niekoľkých dôvodov. Porozprávajte sa s nimi priamo a úprimne o ich vzpurnom správaní, aby ste sa mohli naučiť s nimi pracovať.
    • Dospievajúci túžia po nezávislosti. Porozprávajte sa so svojim dospievajúcim o spôsoboch, ako zvýšiť ich nezávislosť, a zároveň rešpektujte svoje pravidlá. Ako starnú, mnoho dospievajúcich sa odtrhne od svojich rodičov.
    • Opýtajte sa ich na život v škole, vrátane priateľov a akýchkoľvek romantických záujmov. Odbojní tínedžeri často prechádzajú meniacim sa sociálnym svetom. Dôvodom ich správania môžu byť nové vplyvy.
    • Dospievajúci túžia po úcte. Opýtajte sa ich, čo si myslia o tom, ako sa k nim správate vy (a ostatní). Nie sú celkom dospelí, ale môžu mať pocit, že bez ohľadu na odmenu budú mať dôsledky pre dospelých.
  2. 2
    Rešpektujte svojho rebelujúceho teenagera. Ak je vaše dieťa rebelujúce, môže to byť lákavé mať tvrdé a vážne následky. Radšej sa so svojim tínedžerom správajte úctivo. Ak sa k nim budete správať s rešpektom, je väčšia pravdepodobnosť, že sa vám odvďačia.
    • Buďte úctiví vo svojich interakciách so svojim rebelujúcim teenagerom. Berte ich ako niekoho schopného a schopného robiť vlastné rozhodnutia.
    • Používajte vhodné slová a jazyk. Neobviňujte svojho mladistvého zo zlého správania. Namiesto toho ich povzbudzujte k dobrému správaniu.
    • Majte jasný, pokojný a priateľský tón. Ak budete znieť obviňujúco, vaše dospievajúce dieťa to pochopí.
    • Počúvaj ich. Nepredpokladajte, že viete, čo chcú povedať. Vnímajte ich uhol pohľadu a zvážte ich.
  3. 3
    Obdivujte vzpurné správanie svojho dospievajúceho. Dospievajúca rebélia môže byť frustrujúca, ale je to vlastne dobrá vec. Zdravá rebélia znamená, že z tínedžerov vyrastajú dospelí, ktorí sú schopní vytvoriť si vlastný úsudok.
    • Vzbura znamená, že sa vaše dieťa pripravuje opustiť váš domov. Je to dobrá vec, pretože to znamená, že sú stále schopnejší.
    • Opakom rebélie by bolo byť stále doma a odmietať odísť, čo nie je zdravé správanie. Vaše dospievajúce dieťa by nemalo byť čoraz viac závislé od vás.
    • Pracujte na prenose stále väčšej zodpovednosti za život na dospievajúceho. Poskytnite im bezpečné prostredie, aby sa mohli správať ako dospelí.
  4. 4
    Chráňte sa pred nezdravou vzburou. Nezdravá vzbura môže viesť k negatívnemu správaniu, ako je zneužívanie drog a alkoholu alebo nezodpovedná sexuálna aktivita. Porozprávajte sa so svojim dospievajúcim o akomkoľvek z týchto spôsobov správania a o ich nebezpečných následkoch.
    • Porozprávajte sa so svojim dospievajúcim o nebezpečenstve drog a alkoholu. Uistite sa, že vedia, ako sa správať zodpovedne, ak im to bude ponúknuté.
    • Opýtajte sa svojho dospievajúceho na sex. Môže to byť nepríjemné, ale je dôležité, aby mali všetky fakty a mohli sa rozhodnúť informovane.
    • Dospievajúci sú vnímaví a dajú sa presvedčiť, aby sa správali nezdravo. Porozprávajte sa s nimi o ich priateľoch a významných ďalších, najmä ak sú nejakí noví v ich kruhu, keď sa začnú vzbúriť.
    • Zaistite, aby sa s vami teenager pohodlne rozprával. Udržiavanie otvorenej komunikačnej linky je najlepší spôsob, ako zaručiť mladistvým, že sa zapoja do zdravej, nie nezdravej rebélie.
Že budú dodržiavať všetky hranice
Ukážte im, že od nich očakávate, že budú dodržiavať všetky hranice, ktoré ste stanovili pre svoje činy alebo správanie.

Metóda 4 zo 4: poznanie dôležitosti hraníc

  1. 1
    Uvedomte si, že vďaka jasným hraniciam sa deti cítia bezpečne. Deti sa cítia dobre, keď majú jasné očakávania a pravidlá. To robí veci cíti stabilné a bezpečné pre nich.
    • Udržiavanie pravidelných rutín dáva deťom vedieť, čo môžu očakávať. Stanovenie hraníc umožňuje deťom vedieť, kedy majú každú noc ísť do postele, kedy sa zobudia a aké sú očakávania jeho správania.
    • Vďaka jasným hraniciam je svet pre deti predvídateľný. Znižuje množstvo neistých v ich životoch.
    • Nejasné hranice vyvolávajú u detí strach. Bez hraníc sa svet zdá byť nepredvídateľný a môže spôsobiť, že deti budú nervózne. Úzkostlivé deti často bojujú viac v škole a neskôr ako dospelí.
  2. 2
    Uvedomte si, že deti sa učia schopnostiam presahujúcim hranice. Deti sa môžu naučiť byť zodpovedné, ovládať sa a získavať schopnosť vyberať si dodržiavaním hraníc. Tieto schopnosti sú nevyhnutné pre úspech v neskoršom živote.
    • Deti sa učia zodpovednosti z jasných hraníc. Nebudete tu hovoriť o tom, aby boli vaše deti zodpovedné, ale jasné očakávania ich naučia, ako byť zodpovedné za svoje činy a voľby.
    • Jasné hranice tiež učia deti ovládať a vyberať. Vďaka tomu, že deti majú hranice, ktoré majú pri ich prekročení dôsledky, sa učia, že môžu ovládať, čo sa im stane, prostredníctvom vlastných rozhodnutí.
    • Deti tým, že nerobia okamžite to, čo chcú, ale namiesto toho, aby sa riadili pravidlami, učia sa oneskorenému uspokojovaniu. Oneskorené uspokojenie môže deti naučiť plánovať svoje ciele a pomôcť im ich dosiahnuť.
    • Jasné hranice pomáhajú deťom naučiť sa rešpektovať ostatných. Deti sú veľmi egocentrické. Hranice ich učia menej sa do seba zapájať a premýšľať o tom, ako môžu ostatní vnímať svoje činy.
  3. 3
    Vedzte, že hranice umožňujú deťom naučiť sa byť slobodnými. Jasné hranice poskytujú deťom pohodlie a bezpečie pri skúmaní ich vlastnej slobody.
    • Hranice hovoria deťom, čo je bezpečné a čo nie. To znamená, že môžu na „bezpečnej“ strane linky skúmať, čo sa im páči.
    • Deti sa učia byť nezávislé na hraniciach. Tlačiť cez hranice je frustrujúce, ale normálne. Môžu sa dozvedieť o svojich vlastných hodnotách na základe tlaku proti vašim pravidlám a hraniciam.
    • Deti sa učia o dôvere a dôslednosti za hranicami. Na základe vašich pravidiel môžu preskúmať svoje vlastné hodnoty dôveryhodnosti.
Súvisiace články
  1. Ako pomôcť špeciálnym deťom?
  2. Ako zariadiť spálňu vašej dospievajúcej dcéry?
  3. Ako zvládnuť samovražedného tínedžera?
  4. Ako vychovať introvertného tínedžera?
  5. Ako sa spojiť so svojim dospievajúcim synom?
  6. Ako upokojiť teenagera?
FacebookTwitterInstagramPinterestLinkedInGoogle+YoutubeRedditDribbbleBehanceGithubCodePenWhatsappEmail