Ako rozlíšiť občianske a trestné právo?
Aj keď však majú podobné prvky, občianske a trestné právo stále môžete rozlíšiť pohľadom na súvisiace právne postupy, dôkazné bremeno a potenciálne dôsledky pre obžalovaného.
Aj keď sa rozlíšenie občianskeho a trestného práva na prvý pohľad môže zdať jednoduché, môže to byť mätúce, najmä ak majú občianskoprávne žaloby a trestné stíhania rovnaké meno, ako napríklad prípady napadnutia a usmrtenia. Aj keď však majú podobné prvky, stále môžete rozlíšiť občianske a trestné právo tým, že sa pozriete na súvisiace právne postupy, dôkazné bremeno a potenciálne dôsledky pre obžalovaného.
Časť 1 z 3: hodnotenie právnych postupov
- 1Identifikujte strany prípadu. Jedným z kľúčových rozdielov medzi občianskym a trestným právom je to, kto začal konanie. V občianskoprávnych veciach sú žalobcovia, ktorými sú súkromné osoby alebo firmy, zatiaľ čo v trestných veciach sa začína, keď prokurátori vznesú obvinenie.
- Ak názov prípadu uvádza mená súkromných osôb alebo organizácií na oboch stranách písmena „v.“ je to určite civilný prípad.
- Tým sa však vaše vyšetrovanie nekončí, pretože vláda môže niekedy podať žalobu alebo žalobu. Len preto, že vláda je stranou prípadu, nemusí nutne znamenať, že ide o trestný prípad.
- V trestných prípadoch - s výnimkou odvolaní, v ktorých bude meno obvineného prvé, pretože sa proti rozsudku odvolali - je vždy prvou stranou v tomto prípade vláda. Bude to štát (v štýle „štát“, „spoločenstvo“ alebo „ľudia“ predmetného štátu) alebo federálna vláda v závislosti od toho, či je obvinený obvinený z porušovania štátnych alebo federálnych právomocí. zákon.
- Keď je vláda stranou v občianskych veciach, na druhej strane sa vám zvyčajne zobrazí názov konkrétneho vládneho orgánu alebo agentúry alebo názov úradu. Civilným prípadom môže byť napríklad „ministerstvo školstva v. Sally Sunshine“.
- 2Zistite, či bol obžalovaný zatknutý. Bez ohľadu na to, ako závažný trestný čin to bol, ľudí vo všeobecnosti nemožno zatknúť, pretože ich niekto žaluje na civilnom súde. Niektoré trestné činy, ako napríklad útok a batéria, predstavujú možnosť obvinenia z trestného činu a občianskoprávnej zodpovednosti; ak je však obžalovaný zatknutý, je to v spojení s podaním trestného oznámenia.
- Občianskoprávnych obžalovaných možno považovať za pohŕdanie súdom a za opovrhnutie ich možno zatknúť, ak odmietnu splniť príkaz súdu. Budú však prepustení, akonáhle splnia objednávku.
- Predpokladajme napríklad, že skupina susedov zažalovala neďalekú farmu ošípaných za to, že im v rozpore s hygienickými a bezpečnostnými predpismi znečistila zásobovanie vodou. Majiteľov prasacej farmy nemožno zatknúť, pretože neboli obvinení zo zločinu.
- Ak však budú majitelia prasacej farmy uznaní zodpovední za škody susedov a bude im nariadené čistenie vody, môžu byť uväznení za pohŕdanie, ak poruší príkaz a odmietne vykonať požadované upratovacie práce.
Občianskemu obvinenému však v prípade prehry v civilnom prípade nehrozí väzenie. - 3Analyzujte škody spôsobené porušením zákona. Je to trochu teoretickejšie rozlíšenie, ale obžalovaní sú obvinení zo zločinov, pretože svojim konaním poškodili spoločnosť ako celok. Občianske súdne konania odstraňujú ujmu konkrétnym súkromným osobám alebo podnikom.
- Aj keď niektoré zločiny spôsobia ujmu na zdraví jednotlivca, obeť nie je stranou v trestnom prípade. Vo väčšine prípadov obeť ani nemusí súhlasiť s trestným stíhaním obžalovaného. Trestné oznámenia podávajú štátni alebo federálni zástupcovia bez ohľadu na želania obete.
- Majte na pamäti, že v mnohých situáciách môže obeť prokurátorovi povedať, že nechce vzniesť obvinenie, a prokurátor bude s touto preferenciou súhlasiť. Nemýľte si to však s myšlienkou, že na vznesenie obvinenia je potrebný súhlas obete.
- Aj keď obeť tvrdí, že nechce vzniesť obvinenie, prokurátor to môže urobiť aj tak. Dôvodom je, že je začatý trestný prípad s cieľom napraviť krivdu voči spoločnosti - nie krivdu voči konkrétnej osobe. V skutočnosti niektoré zločiny nemajú žiadnu konkrétnu obeť.
- Občianske veci naopak prinášajú žalobcovia, ktorí chcú byť odškodnení za nejaké krivdy, ktoré im boli spáchané. Ak ich prípad vyhrá, bude obžalovanému nariadené, aby niečo urobil alebo im zaplatil peniaze na kompenzáciu strát.
- 4Zvážte právnu ochranu, ktorú má obžalovaný k dispozícii. Osoba obvinená zo zločinu má niekoľko ústavných práv vrátane práva na obhajcu. Ak si obžalovaný zo zákona nemôže dovoliť obhajcu, súd ho vymenuje.
- Obvinení z trestných činov majú niekoľko ďalších ústavných ochranných mechanizmov, pretože v prípade uznania ich viny je potenciálne stratou slobody. Občianske prípady spravidla zahŕňajú iba platenie peňazí, čo je oveľa menšia hrozba ako strata slobody.
- Obvinení z trestných činov majú napríklad vo väčšine prípadov právo na pojednávanie pred porotou. Spravidla nemáte nárok na súdny proces s porotou na civilnom súde a možno budete musieť zaplatiť aj ďalšie súdne poplatky.
- Niektoré z týchto práv sa môžu objaviť v občianskoprávnych veciach. Svedok v občianskom prípade môže napríklad „poprosiť piateho“ a odmietnuť odpovedať na otázku.
- Toto právo na nevypovedanie je možné použiť v občianskom súdnom konaní, pretože to, čo osoba hovorí v občianskom súdnom procese, by bolo možné proti nemu použiť v trestnom procese. Právo na nevypovedanie sa nevzťahuje na prijímanie vecí, ktoré by naznačovali občiansku zodpovednosť.
- Majte na pamäti, že niektoré štáty garantujú za obmedzených okolností právo na obhajcu na civilnom súde - spravidla v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, v ktorých by osoba potenciálne mohla stratiť svoje rodičovské práva.
- Tieto prípady sú stále považované za občianske veci, ale štáty, ktoré v týchto prípadoch poskytujú zástupcov vymenovaných súdom, uznávajú, že rodičovské práva sú možno rovnako dôležité ako osobná sloboda a nemali by byť niekomu odňaté, pokiaľ nemá možnosť nechať sa zastupovať právnym zástupcom.
Časť 2 z 3: klasifikácia dôkazného bremena
- 1Určte príslušné dôkazné bremeno. Trestné dôkazné bremeno „nad rozumnou pochybnosťou“ možno poznáte. Žalobcovia v občianskoprávnych veciach nikdy nemusia dokazovať svoje prípady s tak vysokou mierou istoty.
- Štandardným dôkazným bremenom v civilnom prípade je „prevaha dôkazov“. To znamená, že žalobca musí dokázať, že žalovaný je pravdepodobnejšie zodpovedný za zranenia alebo straty, ktoré žalobca utrpel.
- Naproti tomu, aby bol obžalovaný uznaný vinným v trestnom procese, prokurátor musí dokázať, že neexistuje ani štipka pochybností, že spáchal zločin. Systém trestného súdnictva je založený na myšlienke, že niekomu by nemal byť vzatý život alebo sloboda, pokiaľ nie je pochýb o tom, že je vinný.
- Z tohto dôvodu prípad trestnej obrany obvykle pozostáva z vykopávania dier v teórii prípadu prokuratúry a vyvoláva pochybnosti, že to obžalovaný urobil. Medzi príklady patrí preukázanie, že jediný očitý svedok zločinu mal poruchu zraku, ktorá by mu znemožnila pozitívne identifikovať obžalovaného alebo že boli v čase incidentu pod vplyvom alkoholu alebo drog.
- Tieto metódy obžaloby svedeckej výpovede sa používajú aj v občianskoprávnych veciach. Žalovaný však musí preukázať podstatne väčšie diery v prípade žalobcu, aby v občianskej veci zvíťazili, než v prípade trestnom.
Trestné právo používa pojmy viny a neviny, zatiaľ čo občianske právo sa opiera o pojmy nedbalosť a zodpovednosť. - 2Porovnajte bremená s kladnou obranou. Pozitívna obrana je v zásade ospravedlnením, ktoré v prípade preukázania viny zbaví obvineného viny alebo zodpovednosti. Zatiaľ čo obžalovaní nesú bremeno preukázania akejkoľvek kladnej obrany v občianskych aj trestných veciach, váha týchto bremien sa podstatne líši.
- Väčšina ľudí pozná kladné obrany, ako je ochrana pred šialenstvom v trestných prípadoch. Byť uznaný vinným z dôvodu šialenstva môže byť oveľa ťažšie, ako jednoducho vpichnúť diery do pochybností v prípade štátu, pretože je na ťarchu obvineného dokázať, že neboli schopní rozlišovať medzi správnym a nesprávnym alebo pochopiť dôsledky svojho konania..
- Ak obvinený obvinený preukáže svoju kladnú obhajobu, spravidla nie je uznaný vinným zo zločinu. Rovnako môže byť uznané, že civilný obžalovaný, ktorý úspešne vznesie kladnú obranu, nezodpovedá za náhradu škody žalobcu.
- Pretože obžaloba musí bez akýchkoľvek pochybností dokázať svoj trestný prípad, je latka prípadnej kladnej obrany zodpovedajúco nižšia ako v prípade civilného obžalovaného.
- Preto sú žalobcovia často schopní presadiť sa v občianskoprávnom prípade proti obžalovanému, ktorý nebol uznaný vinným v trestnom prípade vyplývajúcom z rovnakého incidentu.
- 3Pochopte, ako sa bremená posúvajú. Niektoré občianske prípady používajú mechanizmus dokazovania, ktorý presúva dôkazné bremená tam a späť medzi žalobcu a žalovaného. V zásade, ak je žalobca schopný preukázať konkrétne skutočnosti, vytvára to predpoklad v prospech žalobcu a presúva dôkazné bremeno na žalovaného.
- Jedným z príkladov je občianskoprávna žaloba za porušenie autorských práv. Ak žalobca zaregistroval svoje autorské práva, táto registrácia potvrdzuje, že sú držiteľmi platných autorských práv k porušenému dielu. Ak chce obžalovaný tvrdiť, že autorské práva nie sú platné, nesú dôkazné bremeno.
- Tento typ presunu bremena nie je v trestných prípadoch povolený, pretože by porušoval ústavné práva obžalovaného.
- Jedinou výnimkou sú trestné činy s objektívnou zodpovednosťou, ktoré sa zvyčajne nazývajú „porušenia“, zahŕňajú miestne zákony a môžu byť potrestané iba zaplatením pokuty. Porušovanie dopravy alebo zdravia a bezpečnosti môže byť klasifikované ako objektívna zodpovednosť. Ak inšpektor zistí porušenie ochrany zdravia a bezpečnosti, je na obvinenom, aby uviedol nejaký dôvod, prečo by nemal pokutu platiť.
Časť 3 z 3: porovnávanie dôsledkov
- 1Zistite, či obvinenému hrozí väzenie. Súd vo všeobecnosti nemôže trestať civilných obvinených trestom odňatia slobody ako trest za ich činy, bez ohľadu na to, ako škodlivé sú. Trestné činy môžu naopak zahŕňať väzenie v závislosti od ich závažnosti.
- Aj keď môže byť civilný obvinený uväznený za pohŕdanie, obvinenie z pohŕdania si spravidla vyžaduje ďalšie pojednávanie, na ktorom je osoba formálne obvinená z pohŕdania. Dostanú príležitosť buď splniť príkaz súdu, alebo ísť do väzenia.
- Občianskemu obvinenému však v prípade prehry v civilnom prípade nehrozí väzenie. Ak vás napríklad spoločnosť vydávajúca kreditné karty zažalová za nedodržanie vašej kreditnej karty a váš prípad prehráte, sudca vás nemôže uväzniť.
- Spoločnosť, ktorá vydala kreditnú kartu, proti vám dostane príkaz na dlžnú čiastku, ktorú môže vymáhať umiestnením záložných práv na váš majetok alebo obstavením miezd, nie však tým, že vás uvrhne do väzenia.
- Naproti tomu osoba odsúdená za zločin môže byť odsúdená na trest odňatia slobody na určitý čas, kým sa nerozhodne, že splatil „dlh voči spoločnosti“.
Aj keď sa rozlíšenie občianskeho a trestného práva na prvý pohľad môže zdať jednoduché, môže to byť mätúce, najmä ak majú občianskoprávne žaloby a trestné stíhania rovnaký názov, ako napríklad prípady napadnutia a usmrtenia. - 2Pochopte rozdiel medzi pokutami, reštitúciami a peňažnými škodami. Napriek tomu, že v trestnom prípade môže byť obžalovanému nariadené zaplatenie peňazí, tieto sumy majú iný účel ako peňažná náhrada škody zaplatená v občianskom prípade.
- Trestná pokuta musí byť spravidla zaplatená štátu, zatiaľ čo občianskoprávna škoda sa platí osobe, ktorá podala žalobu.
- Trestné pokuty nemajú nič spoločné s akýmikoľvek stratami, ktoré niekomu vzniknú v dôsledku konania obžalovaného. Majú skôr slúžiť na potrestanie obžalovaného za porušenie zákona.
- Zločincom môže byť tiež nariadené vyplatenie náhrady ich obetiam. Na rozdiel od civilných škôd však tieto sumy hľadá a platí štátu. V niektorých prípadoch štát platí obetiam trestných činov a potom je vinníkom trestného činu zodpovednosť za zaplatenie štátu.
- Naproti tomu súd nemá nič spoločné s výkonom civilných rozsudkov. Keď žalobca vyhrá občianskoprávny súd, je na nich, aby podali ďalšie právne kroky na vymáhanie príkazu, napríklad obstavením mzdy odporcu, ak žalovaný dobrovoľne nezaplatí nariadenú čiastku.
- 3Zvážte účel výsledku pokusu. Trestný proces má v konečnom dôsledku potrestať niekoho, kto je vinný zo zločinu, zatiaľ čo občiansky súdny proces má napraviť krivdy, ktorých sa dopustil jeden súkromný subjekt alebo podnik, a to kompenzáciou obetí za ich straty.
- Trestné právo používa pojmy viny a neviny, zatiaľ čo občianske právo sa opiera o pojmy nedbalosť a zodpovednosť. Občianskoprávny obžalovaný môže byť uznaný za zodpovedného za škody žalobcu v dôsledku nehody bez toho, aby žalobca musel dokazovať, že obžalovaný má v úmysle spôsobiť zranenie alebo straty.
- Naproti tomu väčšina trestných činov vyžaduje, aby stíhanie preukázalo, že obžalovaný konal s určitým stupňom úmyslu. Do istej miery je potrestaný úmysel - nie nevyhnutne spáchanie samotného činu. Preto dokázanie silnejších úrovní úmyslu má za následok väčší trest pre obžalovaného.
Prečítajte si tiež: Ako citovať autora vo formáte MLA?
