Ako reagovať, keď vám predškolák zavolá mená?
Bez ohľadu na to, odkiaľ toto správanie pochádza, je dôležité reagovať správne, keď vám predškolák zavolá mená.
Takmer všetci predškoláci prechádzajú fázou vyvolávania mien. Niektoré deti hľadajú pozornosť, keď sa vysmievajú iným, zatiaľ čo iné iba papagájujú veci, ktoré počuli hovoriť druhí. Bez ohľadu na to, odkiaľ toto správanie pochádza, je dôležité reagovať správne, keď vám predškolák zavolá mená. Nestrácajte chladnú hlavu, pretože to môže podporiť zlé správanie. Porozprávajte sa so svojim dieťaťom namiesto toho dôrazne, ale súcitne o tom, prečo je osočovanie nesprávne, a uistite sa, že svojim vlastným správaním dávate dobrý príklad.
Metóda 1 z 3: Buďte v pohode
- 1Nezabudnite, že správanie vášho dieťaťa nie je osobné. Oslovovanie vášho dieťaťa je o jeho vlastných pocitoch hnevu alebo bezmocnosti, nie o vás. Predškoláci konajú, pretože zatiaľ nemajú schopnosti zvládať problémy ani empatiu na to, aby našli lepšie riešenia svojich problémov. Vaše dieťa pravdepodobne ani nepozná význam slov, ktoré vám hovorí. Majú tendenciu opakovať to, čo počuli.
- Je stále normálne cítiť sa zranený, keď vás dieťa volá menom, ale rozpoznanie skutočnej príčiny tohto správania vám môže pomôcť situáciu zvládnuť pokojne.
- 2Zhlboka sa nadýchni. Doprajte si chvíľu pokoja, než budete oslovovať meniny svojho dieťaťa. Počítajte do desať alebo v prípade potreby opustite miestnosť. Nikdy nedisciplinujte svoje dieťa, ak ste nahnevané.
- Ak sa pokúsite svoje dieťa disciplinovať, keď ste nahnevaní, pravdepodobne z neho odstránite svoje pocity, ktoré môžu byť pre vás oboch škodlivé.
- Ak sa cítite pobúrení tým, čo hovoria, nezabudnite, že svoje správanie môžete ovládať vy. Neodstraňujte svoje vlastné neistoty voči svojmu dieťaťu.
Ak im to dáte, môžu vás v budúcnosti naďalej volať menami. - 3Komunikujte pokojne. Ukážte svojmu dieťaťu, že máte situáciu pod kontrolou, udržiavajte neutrálny tón a reč tela. Vyhnite sa zvyšovaniu hlasu, aj keď ste rozrušení.
Metóda 2 z 3: Rozhovor s dieťaťom
- 1Adresujte volajúceho. Bez toho, aby ste zvyšovali hlas alebo reagovali prehnane, povedzte svojmu dieťaťu, že volanie mien je neprijateľné. Nesnažte sa incident ignorovať alebo ho nechať plynúť, aj keď ste zaneprázdnení. Nakreslite jasnú hranicu, aby vaše dieťa vedelo, že správanie nie je v poriadku.
- Nesmejte sa ani sa netvárte šokovane, aj keď vám dieťa hovorí niečo prekvapujúce alebo vtipné. Vaše dieťa chce od vás reakciu. Ak im to dáte, môžu vás v budúcnosti naďalej volať menami.
- Povedzte niečo ako: „Toby, v tomto dome sa neozývame hlúpymi.“
- 2Uznajte emócie svojho dieťaťa. Pozrite sa za volaním mien a zistite, čo sa skutočne deje s vašim dieťaťom. Zvážte, či sa necítia sklamane, nahnevane alebo unavene. Ukážte svojmu dieťaťu, že ste na jeho strane, empatiou s ním.
- Dalo by sa povedať: „Viem, že si smutný z toho, že teraz musíme ísť domov. Bavil si sa na ihrisku, však?“
Bez toho, aby ste zvyšovali hlas alebo reagovali prehnane, povedzte svojmu dieťaťu, že volanie mien je neprijateľné. - 3Vysvetlite, prečo je osočovanie nesprávne. Povedzte svojmu dieťaťu, ako sa cítite, keď vás volá. Pomôžte im rozvinúť ich empatiu tým, že im pripomeniete čas, keď niekto iný zranil ich city tým, že ho nazval menom.
- Napríklad povedzte: „Je mi smutno, keď mi hovoríš také veci. Pamätáš si, keď ti minulý týždeň Ellie volala mená? Aj ty si sa potom cítil smutný.“
- 4Pomáhajte svojmu dieťaťu konštruktívne vyjadrovať svoje emócie. Dajte svojmu dieťaťu niekoľko nových nápadov, ako sa dokáže vyrovnať so silnými pocitmi. Povzbudzujte ich, aby pomenovali, čo cítia, alebo aby sa vyfúkli z pusy vykonaním inej činnosti.
- Môžete napríklad povedať: „Je v poriadku, keď mi povieš, že sa na mňa teraz veľmi hneváš. Ak si príliš nahnevaný na to, aby si mohol hovoriť, môžeš ísť do svojej izby a hrať sa so svojimi vlakmi, kým sa neupokojíš.“
- 5Použite pozitívne posilnenie. Nevenujte pozornosť iba osočovaniu svojho dieťaťa - všímajte si aj jeho dobré správanie. Keď vaše dieťa vyjadrí svoje emócie primerane, pochváľte ho a povedzte mu, čo sa vám na jeho správaní páči.
- Povedzte napríklad: „Som na teba hrdý, že si mi povedal, ako sa cítiš. To bolo od teba veľmi dospelé.“
Ak sa cítite pobúrení tým, čo hovoria, nezabúdajte, že dokážete ovládať svoje vlastné správanie.
Metóda 3 z 3: ide dobrým príkladom
- 1Vyhnite sa volaniu mien. Opýtajte sa sami seba, či niekedy voláte mená iných ľudí. Ak to robíte, pracujte na tom, aby ste tento zvyk zlomili. Ak zavoláte svojmu dieťaťu, iným členom rodiny alebo dokonca cudzím menám, vaše dieťa sa naučí, že osočovanie je vhodným spôsobom, ako ventilovať frustráciu, a bude zmätené, keď mu poviete, aby prestal.
- Ak omylom necháte ujsť nepekné meno, zavolajte svoje vlastné správanie a ospravedlňte sa. Povedzte: „To som nemal hovoriť, aj keď som teraz naštvaný. Ospravedlňujem sa.“
- 2Modelovať dobré zručnosti pri riešení konfliktov. Keď máte s niekým konflikt, myslite na to, ako ho vyriešite. Buďte proaktívni pri hľadaní riešenia a buďte ochotní robiť kompromisy. Ukážte svojmu dieťaťu, ako sa dohodnúť bez toho, aby ste sa hnevali alebo sa uchýlili k urážkam.
- Ak máte v rámci jednej zo svojich interakcií obzvlášť dobre naučiteľný moment, porozprávajte sa o tom so svojim dieťaťom potom.
- Povedzte napríklad niečo ako: „Všimli ste si, ako sme sa so staršou sestrou predtým rozprávali? Mali sme nesúhlas, ale nehnevali sme sa a nevolali sme si mená.“
- 3Ukážte svojmu dieťaťu, ako zvládať silné pocity. Použite svoje vlastné emócie, aby ste svoje dieťa naučili zdravé stratégie zvládania. Keď sa vám niečo stane, opíšte svoje negatívne emócie a vysvetlite, čo s nimi budete robiť. Pozvite svoje dieťa, aby vám pomohlo prísť s nápadmi, ako zvládnuť svoje pocity.
- Povedzte napríklad: „Cítim sa rozrušený z toho, že sa pokazila chladnička, a tak pôjdem na minútu von, aby som sa upokojil. Keď sa vrátim, možno by sme sa mohli porozprávať o ďalších dobrých veciach, ktoré môžeme urobiť, keď sme rozčúlený."
- Je dôležité naučiť dieťa upokojujúcim schopnostiam, keď pociťuje negatívne emócie. Nechajte ich napríklad označiť svoje pocity, aby si ich zvykli viac vnímať. Nechajte svoje dieťa poukázať na svoje pocity na náladovom teplomere, ktorý nájdete na https://speechandlanguagekids.com/calming-children-self-calming-strategies/.
Prečítajte si tiež: Ako sa spojiť so svojim dospievajúcim synom?
