Ako zastaviť záchvaty hnevu?
Ak sa zdá, že všetky vaše pokusy o prevenciu alebo obmedzenie záchvatov hnevu sú neúspešné, porozprávajte sa o situácii s detským lekárom.
Všetky deti majú aspoň občas záchvaty hnevu, čo znamená, že sa s nimi musia vyrovnať všetky opatrovateľky. Sú najbežnejšie vo veku 1-3 roky, ale môžu sa vyskytnúť aj pred a po tomto vekovom rozmedzí. Niektoré deti sa hnevom ľahko vzdajú, keď dospelí prejavia svoj nesúhlas. Ostatní vyvezú záchvaty hnevu do extrémov a ostatní sa budú cítiť bezradní. Našťastie existuje mnoho spôsobov, ako môžete svojmu dieťaťu pomôcť vyrozprávať sa z záchvatu hnevu, zasiahnuť potrebným a správnym spôsobom a zabrániť záchvatom hnevu skôr, ako začnú.
Metóda 1 z 3: Komunikácia počas záchvatu hnevu
- 1Počas záchvatu hnevu hovorte rovnomerným súcitným tónom. Rozrušené dieťa zvyčajne nereaguje dobre na nahnevaný, netrpezlivý tón hlasu. Naopak, drsné tóny môžu dieťa ešte viac znepokojiť a zhoršiť alebo predĺžiť záchvat hnevu.
- V prípade zhoršenia alebo rozrušenia ustúpte alebo sa na niekoľko sekúnd odvráťte od dieťaťa, aby ste zhromaždili svoje myšlienky. Je dôležité modelovať pokojné správanie, ktoré chcete svojmu dieťaťu vštepovať.
- „Gerald, prestaň hádzať kocky“ je účinnejší ako „Hej! Prestaň už hádzať kocky!“
- 2Pri rozhovore s rozrušeným batoľaťom používajte krátke frázy. Pre dieťa je jednoduchšie počuť a porozumieť 2 alebo 3 slovám vysloveným naraz ako celej vete. Jednoduchý príkaz, ako je " zastavenie kopanie, že" bude možné lepšie pochopiť, ako vetu ako "Chcem, aby ste prestal kopať, že predtým, ako ste to zlomiť."
- Ak vaše dieťa porozumie tomu, čo od neho očakávate, je menej pravdepodobné, že začne z frustrácie vyvolávať záchvat hnevu.
- Niekedy dieťa bude lepšie reagovať, ak mu poviete, čo chcete, aby namiesto toho, aby ste ho pokarhali tým, že mu niečo neurobíte. Príkladom by bolo, keby ste dieťaťu povedali „Choďte, prosím“, namiesto toho, aby ste povedali „Nebehajte“.
- 3Opakujte svoje túžby znova a znova. Deti sú často natoľko pohltené samy sebou, že si bezprostredne neuvedomujú, čo sa im hovorí. Ak je to tak, opakovanie bude fungovať, aby ste svoje body pochopili a potenciálne zabránili záchvatom hnevu.
- Zachovajte rovnaký pokojný a rovnomerný tón pri každom opakovaní, namiesto toho, aby ste boli zakaždým hlasnejší a podráždenejší.
- Stále si opakujte niečo ako „Hector, je čas obliecť si pyžamo“.
- 4Uznajte pocity dieťaťa. Potom, čo ste vyjadrili jasnú potrebu zastavenia správania, povedzte jednoduchým jazykom, že v tomto prípade rozumiete ich emóciám. Dieťa bude s väčšou pravdepodobnosťou reagovať pozitívne a bude ďalej počúvať, keď mu poviete, že rozumiete, prečo je rozrušené.
- Povedzte niečo ako „Viem, aké frustrujúce môže byť, keď sa niekto iný hrá s hračkou, ktorú chceš, Tonya“.
Je pravdepodobné, že dosiahnete viac negatívneho správania a viac záchvatov hnevu. - 5Diagnostikujte pravdepodobnú príčinu záchvatu hnevu, ak nie je zrejmý. Všeobecne platí, že dieťa má väčšiu pravdepodobnosť, že sa zrúti, ak sa v tom či onom smere cíti nesúrodo. Hlad a únava môžu spôsobiť, že deti začnú byť mrzuté. Frustrácia môže dieťa poslať do výbuchu. Deti, ktoré sa ešte nenaučili ovládať svoje emócie, budú reagovať tak, že budú vystupovať iba tak, ako vedia.
- Pri riešení nevysvetliteľného kolapsu teda nahraďte „Neviem, prečo sa takto správaš!“ s „Viem, že byť unavený všetko robí ťažším“.
- Dajte dieťaťu vedieť, že je v poriadku cítiť to, čo cíti, napríklad slovami: „Je v poriadku, keď sa niekedy hneváš.“
- 6Uistite ich, že ste si vedomí ich potrieb. Dieťa často použije záchvat hnevu, aby získalo pozornosť, ktorú hľadá. To platí najmä pre batoľatá, ktoré sa učia hovoriť. Majú veľa čo povedať, ale nie sú schopní vyjadriť sa tak, aby tomu iní rozumeli.
- Povedzte niečo v zmysle „Ukáž mi, prečo ťa táto hádanka tak frustruje“ alebo „Povedz mi svojimi slovami, prečo si naštvaný na svojho brata“.
- Môžete tiež dieťaťu ponúknuť alternatívnu aktivitu, ktorá mu pomôže prejaviť emócie. Ak vás dieťa napríklad bije, pretože sa hnevá, povedzte niečo ako: „Nie je v poriadku biť ľudí, keď sa cítite nahnevaní. Namiesto toho bite do vankúša.“
- 7Empatizujte s túžbou dieťaťa po nezávislosti. Deti prirodzene chcú napodobniť svet okolo seba. Veci, ktoré chcú často robiť, bohužiaľ často presahujú ich možnosti alebo sú pre nich nebezpečné. Potvrďte ich frustráciu bez toho, aby ste ich záchvat hnevu považovali za prijateľnú reakciu.
- Dobrým príkladom je samotné stúpanie po schodoch alebo plávanie. Bojujú za nezávislosť, aby mohli tieto veci robiť, pričom si neuvedomujú nebezpečenstvá, ktoré tieto úlohy sprevádzajú.
- Povedzte niečo ako „Viem, že chceš vyliezť po schodoch sám a čoskoro to jedného dňa zvládneš. Teraz však musíme byť pokojní“.
Metóda 2 z 3: Predchádzanie záchvatom hnevu
- 1Predvídajte záchvaty hnevu na základe osobnosti a histórie svojho dieťaťa. Niektoré deti majú prirodzene pokojnú, uvoľnenú povahu a majú zriedkavé záchvaty hnevu. Iní sú vyššie, náladoví a hyperaktívni a sú náchylnejší na pravidelné výbuchy. Základom vašich preventívnych stratégií je frekvencia a načasovanie záchvatov hnevu, ktoré dieťa predtým prejavilo.
- Ak má dieťa zriedkavé záchvaty hnevu, môže byť jednoduchšie určiť konkrétne scenáre-napríklad hodiny ich zavreté v aute, ktoré ich spustia.
- Ak má dieťa pravidelné záchvaty hnevu, môže byť užitočnejšie hľadať fyzické alebo emocionálne znaky nadchádzajúceho záchvatu hnevu, na rozdiel od snahy predpovedať, aké okolnosti ho môžu spôsobiť.
- Môžete tiež predvídať a odvádzať dieťa od ich záchvatov hnevu. Ak napríklad vaše dieťa spustí čas upratovania, môžete ho vziať do inej miestnosti, kým niekto iný upratuje.
- 2Prechod medzi úlohami, aby prerušenia alebo zmeny boli menej otravné. Ak sa dieťa rozruší, keď prestanete s aktivitami na kúpanie alebo na večeru, môže byť náchylnejšie na výbuchy. Pochopenie toho vám môže pomôcť vyvinúť účinnejší spôsob prechodu z jednej činnosti na druhú, čo môže pomôcť predchádzať záchvatom hnevu.
- Oznamujte nadchádzajúcu zmenu viackrát: „O 5 minút bude čas na kúpeľ“, potom „O 2 minúty...“
- Premeňte prechod na vlastnú aktivitu: „Do večere máme 3 minúty. Pozrime sa, či do tej doby dokážeme odložiť všetky bloky!“
- 3Ak problémy so zdieľaním spôsobia záchvaty hnevu, vybudujte ich zdieľanie. Všimnite si, ako dobre sa dieťa delí s ostatnými deťmi. Ak vidíte, že majú obzvlášť problémy so zdieľaním, zapracujte na svojich sociálnych schopnostiach a pokúste sa začlenenie zdieľať do svojej hernej rutiny.
- Pri jednaní s 2 deťmi predstavte zdieľanie ako kompromis: „5 minút sa budete hrať s raketovou loďou, potom s Benom vymeníte hračky a 5 minút sa budete hrať s závodným autom.“
- Nenechajte si ujsť príležitosť pochváliť ich za zdieľanie: „Ďakujem vám veľmi pekne za zdieľanie vašej pastelky so svojou sestrou, Johanna!“
- 4Poznáte limity svojho dieťaťa a vyhnite sa tlačeniu šťastia. Niekedy sa môžete vyhnúť veciam, ktoré často vyvolávajú u dieťaťa záchvaty hnevu. Nemôžete však zmeniť všetko vo svojom živote, aby ste sa vyhli všetkým scenárom hnevu-napríklad dlhým výletom autom alebo návštevou obchodu s potravinami. Môžete však obmedziť dĺžku výletov autom alebo znížiť frekvenciu výletov s potravinami.
- Ak viete, že držanie dieťaťa mimo normálneho času spánku zvyčajne spôsobuje záchvaty hnevu, skúste prispôsobiť svoj sociálny kalendár tak, aby vyhovoval tejto realite, alebo sa pozrite na opatrovateľku, aby vaše batoľa mohlo dodržať plán.
Všetky deti majú aspoň občas záchvaty hnevu, čo znamená, že sa s nimi musia vyrovnať všetky opatrovateľky. - 5Umiestňujte predmety, o ktorých viete, že spôsobia záchvaty hnevu mimo vášho dieťaťa. Ak sa zhodujú, pretože nemôžu mať sušienku, uložte dózu so sušienkami do skrinky, a nie na dosku. Ak sa zdá, že určitá hračka počas dátumu prehrávania vždy spôsobuje problém so zdieľaním, chvíľu ju potichu odložte a nahraďte inými možnosťami.
- Výmena objektu za inú alternatívu môže byť veľmi nápomocná. Mohli by ste napríklad nahradiť nádobu na koláče na pulte miskou jabĺk.
- 6Rozptýlenie používajte ako spôsob, ako zabrániť vyčíňaniu. Batoľatá sa dajú ľahko rozptýliť, preto ho využite vo svoj prospech v momente, keď máte podozrenie, že na obzore môže byť hnev. Navrhnite hru, ktorú môžete hrať spoločne, položte jednoduchú otázku alebo jednoducho poukážte na náhodné pozorovanie.
- Môžete povedať „Tom, chceš so mnou postaviť železničnú trať?“ alebo „Hej, pozri, na plote na dvore je modrá sojka.“
- 7Pokúste sa začleniť humor do vypätej alebo stresovej situácie. Deti často zabudnú na to, čo ich rozrušuje, ak ich dokážete prinútiť zasmiať sa skôr, ako sa začne rozhorčiť. Skúste povedať alebo urobiť niečo hlúpe z ničoho nič.
- Nasaďte si misku na hlavu a opýtajte sa „Páči sa vám môj nový klobúk?“ alebo vyhovárajte sa „Poďme na súťaž s hlúpou tvárou-čo si o tomto myslíte?“
Metóda 3 z 3: podniknite kroky a vyhýbajte sa chybám
- 1Vyhnite sa podplácaniu dieťaťa, aby ste predišli záchvatu hnevu. Všetko, čo to urobí, je pripraviť pôdu pre budúce záchvaty hnevu. Ak napríklad dokážete povedať, že sa v obchode blíži záchvat hnevu, nehovorte „Zostaň pokojný a kúpim ti takú hračku, akú si chcel“.
- Stanovenie odmeny za dobré správanie je však životaschopnou stratégiou. Kým pôjdete do obchodu, môžete povedať: „Ak zostaneš pokojný a budeš počúvať celý čas, čo sme v obchode, kúpim ti takú hračku, akú chceš.“ Držte sa však dohody a nepridávajte sa, ak nedodržia svoju stranu dohody.
- 2Nevstupujte do dieťaťa, aby ste ukončili záchvaty hnevu. Rovnako ako pri podplácaní, aby sa zastavilo bezprostredné vyčíňanie, všetko, čo sa dieťa naučí, je, že hnevom dostane to, čo chce. Nabudúce môžu vyvolať ešte väčšiu zúrivosť, len aby si prišli na svoje.
- Zachovajte pokoj, komunikujte jasne o tom, čo je potrebné, a konajte iba tak, aby ste predišli zraneniu alebo ak je potrebné vymaniť dieťa zo situácie.
- Môžete im však poskytnúť ubytovanie bez toho, aby ste sa im nevyhnutne poddali. Ak napríklad hodia záchvat, pretože chcú zmrzlinu, vyskúšajte niečo ako „Žiadna zmrzlina, ale môžete si dať nejaký báječný jogurt, ktorý máte radi, a čučoriedky na vrchu“.
- 3Vstúpte a odstráňte dieťa, aby neubližovalo sebe alebo iným. Uložte dieťa na bezpečné miesto mimo ostatných. Ak ich musíte fyzicky obmedziť, držte ich pevne, kým sa neupokojí natoľko, aby ich mohli pustiť. Niektoré deti budú kopať a udierať a budú sa snažiť zbaviť sa zábran. Chráňte sa čo najlepšie a zostaňte odhodlaní a pokojní.
- Počas celého procesu hovorte pokojne a upokojujúco: „Viem, že si teraz naštvaný, ale všetko bude v poriadku. Pokúsme sa obaja spoločne upokojiť.“
- 4Nepoužívajte fyzické tresty na to, aby ste vyjadrili svoj názor. Jedinou správou, ktorú pošlete, je, že fyzický trest je prijateľným spôsobom, ako zvládnuť hnev. Je pravdepodobné, že dosiahnete viac negatívneho správania a viac záchvatov hnevu.
- Najhoršie zo všetkého je výprask dieťaťa v hneve alebo frustrácii počas vyčíňania. Jediné, čo vtedy robíte, je potrestať ich za to, že nedokážu ovládať svoje emócie tým, že nedokážu ovládať tie vaše.
- Ak vám vrie krv, urobte krok späť alebo sa na chvíľu otočte. Ak je disciplinárne stíhanie odôvodnené, použite niečo, čo je pre batoľatá účinnejšie, napríklad oddychový čas. Dobrou všeobecnou radou je minúta time-outu za rok veku.
Ak je to tak, opakovanie bude fungovať, aby ste svoje body pochopili a potenciálne zabránili záchvatom hnevu. - 5Pri starostlivosti o záchvaty hnevu udržujte všetkých opatrovateľov na tej istej stránke. Ako rodič by ste mohli použiť pokojnú komunikáciu na to, aby ste sa vyžívali v záchvate hnevu. Ak však druhý rodič nahnevane zakričí a opatrovateľka okamžite zapadne, zmiešané správy dieťa zmätú a môžu spôsobiť záchvaty hnevu. Diskutujte o svojej stratégii vyčíňania s akýmikoľvek spolurodičmi a dosiahnite spoločné usporiadanie a uistite sa, že všetci sediaci alebo iní opatrovatelia majú jasno vo vašich očakávaniach týkajúcich sa záchvatov zúrivosti.
- To môže byť väčšia výzva, ak vy a druhý rodič nie ste pár. Ak nemôžete zmeniť spôsob, akým sa vysmieva dieťaťu, stále je pre vás dôležité, aby ste sa držali pokojných a informovaných metód.
- 6Vyhľadajte odbornú pomoc, ak sa záchvaty hnevu neovládajú. Ak sa zdá, že všetky vaše pokusy o prevenciu alebo obmedzenie záchvatov hnevu sú neúspešné, porozprávajte sa o situácii s detským lekárom. Môžu skontrolovať akékoľvek fyzické problémy, ktoré môžu zhoršiť záchvaty hnevu, a prípadne vás odporučia detskému psychológovi alebo inému licencovanému terapeutovi, ktorý vám môže pomôcť.
- Oneskorenie vývinu môže zhoršiť záchvaty hnevu, ako aj veci ako poruchy zraku alebo sluchu, ktoré nemusia byť u batoľaťa bezprostredne zrejmé.
- Nikdy sa necítite, že by ste „zlyhali“ alebo „sa vzdali“ tým, že vyhľadáte odbornú pomoc. Robíte presne to, čím by ste ako starajúci sa dospelí mali byť.
- Vyhľadajte odbornú pomoc, ak spozorujete sebazničujúce správanie alebo nadmerne násilné správanie, ktoré pochádza od vášho dieťaťa. Výbuchy môžu byť dôsledkom základného zdravotného alebo duševného stavu, ktorý spôsobuje, že sa dieťa správa takýmto spôsobom.
Prečítajte si tiež: Ako sa spojiť so svojim dospievajúcim synom?
Otázky a odpovede
- Moja trojročná dcéra dostane záchvat, keď odídeme z knižnice. Čo mám robiť?Keď nabudúce pôjdete do knižnice, povedzte jej, či sa pri vašom odchode rozhnevá, ale doma to bude mať následok. Predtým než to urobíte, dajte jej varovanie, aby mala šancu zmeniť svoje správanie.
- Ako dlho by som mal svojmu dieťaťu dovoľovať záchvat hnevu?Nechajte ich dokončiť - ak ich náhle odrežete, rozhnevajú sa. Keď skončia, porozprávajte sa s nimi a dajte im vedieť, že záchvaty hnevu nie sú v poriadku.
- Čo urobíte, ak vaše dieťa nebude počúvať a robíte všetko, čo sa vám bežne odporúča? Je to zlé rodičovstvo alebo je tu problém?Mohlo by sa stať, že dieťa verí, že mu záchvaty hnevu môžu pomôcť. Nebuďte na svoje dieťa príliš mäkké ani tvrdé, aby ste zastavili záchvaty hnevu. Vypočujte si dôvod dieťaťa pre jeho vyčíňanie. Ak je to niečo životne dôležité, prinútite ich povedať „prosím“ a „ďakujem“, aby si zvykli hovoriť to, že namiesto toho, aby hádzali záchvaty hnevu. Ak je to niečo zbytočné, stojte vytrvalo vo svojom odmietnutí a počkajte, kým sa vaše dieťa upokojí, aby ste s ním mohli hovoriť a nechať ho realizovať. Ak nič nepomôže, mali by ste sa porozprávať so svojim pediatrom, aby ste vylúčili akékoľvek správanie/poruchy.
- Môj 40-ročný muž, detský syn, ktorý so mnou stále žije, pravidelne vyčíňa. Čo mám robiť?Nastavte niekoľko základných pravidiel. Povedzte mu presne, ako očakávate, že sa bude správať vo vašom dome, a vysvetlite mu, že ak bude aj naďalej hádzať záchvaty hnevu, bude si musieť nájsť iné miesto na život.
- Ako sa vysporiadate so 7 ročnými záchvatmi hnevu?Nevzdávajte sa. Vysvetlite, prečo hovoríte nie. Ak dieťa protestuje, vysvetlite to znova. Potom odvádzajte pozornosť. Opýtajte sa na jeho deň v škole. Opýtajte sa, či má nejaké návrhy na večeru na budúci týždeň. Ak vaše dieťa začne kričať a bude vás ignorovať, upozornite ho na dôsledky. 7 je na záchvaty hnevu pre batoľatá príliš starý, ale majte na pamäti, že vaše dieťa môže byť unavené. Pokúste sa porozumieť situácii dieťaťa. Je už pred spaním? Zmeškaný obed? Zlý deň? Pošlite dieťa do svojej izby, aby sa na chvíľu upokojilo. Povedzte: „Mám pocit, že ma nepočúvaš. Prečo si nenájdeš chvíľu na upokojenie?“ Potom sa preskupte.
- Do akého veku je „normálne“, že sa deti topia? Čo mám robiť s citlivým 15-ročným dieťaťom, ktoré sa zdanlivo bezdôvodne zrúti v slzách? Má klinickú depresiu.Je normálne, že sa človek v každom veku roztopí. Každý má tie chvíle. A ak sa vaša 15-ročná dieťa zdanlivo bezdôvodne zrúti, nechajte ju na pokoji. Ak má klinickú depresiu, existuje vysvetlenie. Nemusíš jej nič robiť.
