Ako zvládnuť emocionálne núdznych rodičov?

Ak máte emocionálne núdznych rodičov, môže to byť stresujúce, ale ak sa naučíte určovať hranice a dobre komunikovať, zvládanie zvládnete ľahšie. Ak ťa tvoji rodičia chcú vidieť stále, vysvetli im, že máš povinnosti, o ktoré sa staráš, ako sú tvoje deti alebo práca. Alebo, ak sa často neohlásene zastavia, dajte im vedieť, že to nie je v poriadku. Môžete povedať: „Mami, milujem ťa, ale mám svoj vlastný život a povinnosti. Môžete mi zavolať, kým prídete?“ Môžete si tiež nastaviť pravidelný čas schôdzí, napríklad obedovať raz za mesiac. Vaši rodičia tak budú mať menší stres z toho, keď vás najbližšie uvidia. Alebo, ak žijete ďaleko, súhlaste s tým, že budete telefonovať týždenne alebo poslať e -mail. Ak vaši rodičia nerešpektujú vaše hranice alebo vás citovo zraňujú, zvážte na chvíľu krok späť. Môže sa to zdať kruté,ale mali by ste urobiť to, čo je najlepšie pre vaše duševné zdravie. Ak sa chcete dozvedieť, ako pomôcť svojim rodičom získať domácu starostlivosť, čítajte ďalej.

Aby ste zvládli svojich emocionálne núdznych rodičov
Ak sa však zamyslíte nad všetkými svojimi povinnosťami, budete komunikovať s rodičmi a budete s nimi komunikovať, budete lepšie vybavení na to, aby ste zvládli svojich emocionálne núdznych rodičov.

Vyrastanie prináša množstvo nových zážitkov, ako je napríklad opätovná konfigurácia vzťahu, ktorý máte so svojimi rodičmi. S pribúdajúcim vekom sa môžete postaviť zoči -voči novému problému zaobchádzania s rodičmi, ktorí sú emocionálne núdzni, alebo to môže byť dokonca pretrvávajúci problém, s ktorým sa stretávate väčšinu svojho života. Emocionálne núdzni rodičia na vás môžu klásť dôraz, ktorý môže znásobiť vaše existujúce povinnosti. Ak sa však zamyslíte nad všetkými svojimi povinnosťami, budete komunikovať s rodičmi a budete s nimi komunikovať, budete lepšie vybavení na to, aby ste zvládli svojich emocionálne núdznych rodičov.

Metóda 1 z 3: hodnotenie schopností a zodpovedností

  1. 1
    Opýtajte sa sami seba, či sa vždy cítite ako rodič. Máte často pocit, že ste jediný, kto vyrastal pri rokovaní s rodičmi? Sú fixovaní iba na svoje potreby a žiadajú vás, aby ste im pomohli postarať sa o ich splnenie? Je to tak už veľmi dlho Ak je to tak, potom môžu byť vaši rodičia citovo nezrelí a budete musieť stanoviť pevné hranice, pracovať na vlastných reakciách a prestať očakávať, že sa zmenia.
    • Ak máte pocit, že sa váš rodič stal potrebnejším kvôli klesajúcemu zdraviu a neschopnosti funkčne sa o seba postarať, budete potrebovať iný prístup. Bude to vyžadovať väčšiu citlivosť a pravdepodobne budete potrebovať podporu súrodencov a ostatných členov rodiny, ako aj vonkajšiu pomoc.
  2. 2
    Myslite na ich zdravie. Ak je potreba vašich rodičov niečo nové, musíte vziať do úvahy ich celkové zdravie. Nové správanie naznačuje, že sa v ich živote niečo zmenilo. V konečnom dôsledku môžu vaši rodičia kvôli zhoršujúcemu sa zdraviu chcieť alebo potrebovať ďalšiu emocionálnu podporu. Keď o tom premýšľate, zvážte:
    • Majú zdravotný problém? Nedávna diagnóza potenciálne život ohrozujúcej choroby môže spôsobiť, že sa rodič bude javiť emocionálne potrebnejší. Nakoniec môžu s vami chcieť stráviť viac času alebo budú potrebovať ďalšiu podporu.
    • Diagnostikovali im kognitívny alebo psychologický problém? Rodičia s Alzheimerovou chorobou alebo inými kognitívnymi problémami môžu potrebovať ďalšiu pomoc a môžu prísť ako núdzni.
    • Majú obmedzenia mobility? Sú napríklad pripútaní na invalidný vozík alebo majú súvisiaci problém? Ak sa rodič nemôže pohybovať, môže sa cítiť frustrovaný a chcieť väčšiu emocionálnu podporu.
  3. 3
    Zvážte logistiku. Pri zostavovaní plánu, ako zaobchádzať so svojimi emocionálne núdznymi rodičmi, musíte vziať do úvahy základné logistické skutočnosti. Logistika v konečnom dôsledku určí veľkú časť toho, ako sa budete správať k svojim rodičom. Zvážte:
    • Ako blízko žijete. Ak žijete ďaleko, možno sa budete musieť venovať svojim rodičom prostredníctvom telefónu a e -mailu. Dajte im vedieť, že ich jednoducho nemôžete navštevovať tak často, ako by chceli. Dajte im to vedieť tým, že povedia: „Mami, žijeme tak ďaleko od seba a moje povinnosti to robia, že nemôžem navštevovať toľko, koľko by si chcel.“
    • Ak môžu cestovať nezávisle. Ak nemôžu cestovať samostatne (a vy žijete ďaleko), budete sa musieť vopred informovať o obmedzenom počte návštev, ktoré budete môcť urobiť. Povedzte niečo ako: „Oci, chcem ťa navštevovať častejšie, ale nemôžem ujsť tak často, ako by si chcel.“
    • Ak máte súrodencov alebo iných rodinných príslušníkov, ktorí vám môžu pomôcť. Vypracujte si so svojimi súrodencami rozvrh, aby ste zaistili, že budú splnené potreby vašich rodičov bez toho, aby každý súrodenec vykonával všetku prácu a popálil sa.
    Ak vaši rodičia nerešpektujú vaše hranice alebo vám emocionálne ubližujú
    Ak vaši rodičia nerešpektujú vaše hranice alebo vám emocionálne ubližujú, zvážte na chvíľu krok späť.
  4. 4
    Zamyslite sa nad svojimi povinnosťami. Po logistike vaše osobné zodpovednosti pomôžu určiť úroveň pozornosti, ktorú môžete venovať svojim rodičom. Nakoniec, možno jednoducho nebudete schopní poskytnúť pozornosť, ktorú vyžadujú.
    • Máte nezaopatrené deti? Ak je to tak, môže byť pre vás obmedzený čas a starostlivosť, ktorú môžete svojim rodičom ponúknuť. Dajte svojim rodičom vedieť, že vaše rodičovské povinnosti obmedzujú čas, ktorý s nimi môžete zdieľať.
    • Ste finančne obmedzený? Ak nemáte finančné zdroje, je možné, že nebudete môcť navštevovať svojich rodičov tak, ako by ste chceli - povedzte im to.
    • Máte značné pracovné povinnosti? Ak veľa pracujete, zastávate niekoľko rôznych zamestnaní alebo často cestujete za prácou, možno nebudete môcť venovať toľko času, koľko by chceli. Vaši rodičia by mali vedieť túto skutočnosť.
  5. 5
    Rozhodnite sa, či ste vynaložili značné úsilie. Keď zhodnotíte situáciu, venujte chvíľu premýšľaniu o tom, či ste konali ako starostlivé a zodpovedné dieťa. Pomôže ti to určiť, či za to môžeš čiastočne ty, alebo či sú tvoji rodičia skutočne potrební. Predtým, ako sa rozhodnete, položte si otázku:
    • Navštevujete alebo kontaktujete svojich rodičov rovnako ako svojich súrodencov alebo rovesníkov? Ak nie, možno zanedbávate svojich rodičov.
    • Reagujete na svojich rodičov starostlivo a láskyplne? Ak sa vám napríklad zdá, že ste naštvaní alebo uponáhľaní, keď s nimi hovoríte po telefóne, môžu sa cítiť zanedbaní.
    • Je kontakt, ktorý máte s rodičmi, vzájomný? Napríklad, ak vám vaši rodičia vždy volajú a vy im nevoláte nezávisle, môžu mať pocit, že sú samozrejmosťou.

Metóda 2 z 3: stanovenie hraníc

  1. 1
    Nenechajte ich ovládať alebo riadiť váš život. Aj keď sa môže zdať obmedzené alebo bezcitné obmedziť informácie, ktoré majú vaši rodičia o tom, čo robíte, možno to budete musieť urobiť, aby ste zabránili tomu, aby sa vo vašom každodennom živote zmenili na stále prítomné a suverénne postavy. Ak ste ako dôvod zvýšenej „núdze“ vylúčili zdravotnú príčinu, alebo ide o pretrvávajúci problém, možno budete musieť svojim rodičom stanoviť veľmi jasné limity alebo hranice.
    • Všetky kontakty by mali byť vzájomne prijateľné. Nenechajte svojich rodičov diktovať, čo alebo kde máte robiť.
    • Nenechajte svojich rodičov informovať o každom detaile vášho denného plánu. Ak tak urobia, je šanca, že by mohli byť prítomní oveľa viac, ako sa vám páči.
    • Ak ste dospelí, dajte najavo, že sa nechcete mikromanažovať.
    • Dajte im vedieť, že nie je v poriadku zastaviť sa náhodne vo svojom dome, byte alebo na internáte. Povedzte napríklad: „Mami, milujem ťa, ale som nezávislý človek s vlastným životom a povinnosťami. Ocenil by som, keby ste mi poskytli nejaký osobný priestor.“
  2. 2
    Prijmite emocionálne nezrelých rodičov. Ak majú vaši rodičia dlhodobú potrebu a zasahujú do vášho života, možno budete musieť jednoducho akceptovať, že to sú oni. Namiesto toho, aby ste sa ich pokúšali zmeniť, sa zamerajte na to, ako sa chrániť. Rozhodnite sa, čo od nich budete chcieť a čo nie, a dajte im vedieť, že porušenie týchto hraníc má svoje dôsledky.
    • Môžete napríklad povedať: „Mami, rád s tebou chodím nakupovať raz za mesiac, ale nemám čas to robiť každý víkend.“ Alebo môžete povedať: „Oci, rád ťa vidím, ale nemôžeš sa naďalej púšťať do môjho domu, kedykoľvek budeš mať chuť. Najprv musíš zavolať a dohodneme sa na čase a mieste stretnutia. Ak to urobíš, opäť požiadam o vrátenie núdzového kľúča. “
    • Ak sa vás rodičia pokúšajú vtiahnuť do hádky, nastavte hranicu tým, že odídete. Povedzte: „Nie som ochotný o tom viac diskutovať.“
    Ako sa vysporiadať s emocionálne núdznymi rodičmi
    Skvelý spôsob, ako sa vysporiadať s emocionálne núdznymi rodičmi, je odvrátiť ich tým, že sa uistíte, že s nimi zostanete v kontakte.
  3. 3
    V prípade potreby sa s nimi porozprávajte o tom, ako sú ich emocionálne potreby problematické. Môže prísť čas, kedy si budete musieť sadnúť s rodičmi a vážne a dlho sa rozprávať o ich emocionálnych potrebách a o vašom živote. Ak sa to stane, musíte vysvetliť, ako ich činy a potreba zasahujú do vašej potreby byť nezávislou osobou.
    • Naplánujte si čas na rozhovor s nimi, napríklad pri káve alebo jedle.
    • Vysvetlite im, že hoci ich milujete a staráte sa o ne, ich núdza alebo správanie vám spôsobujú problémy. Povedzte napríklad: „Mami, aj keď ťa milujem, množstvo času, ktorý chceš stráviť spolu, spôsobuje, že zanedbávam svoje vlastné povinnosti rodiča a profesionála.“
    • Dovoľte im vysvetliť, ako sa cítia. Povedzte napríklad niečo ako „Mami, zle chápem tvoje potreby?“
    • Opýtajte sa svojho rodiča, či má nejaký zásadný problém, o ktorom by chcel hovoriť. Môžete zistiť, že existuje niečo ako nedávno diagnostikovaný zdravotný problém, ktorý ovplyvňuje ich správanie.
    • Nezabudnite im vysvetliť dôležitosť vašich osobných hraníc.
  4. 4
    V prípade potreby obmedzte kontakt. V určitom okamihu možno budete musieť obmedziť kontakt s rodičmi. Nakoniec je to konečný a extrémny krok, ak zlyhala komunikácia a iné spôsoby interakcie s nimi.
    • Obmedzenie kontaktu môže byť potrebné, ak máte rodičov s duševným ochorením alebo zneužívajúcim.
    • Ak sú vaši rodičia chorí, môže to vyžadovať počiatočné obdobie zvýšeného kontaktu. Napríklad počas práce na ich starostlivosti (napríklad rozdelenie práce medzi rodinných príslušníkov, najatie sestry alebo inej vonkajšej pomoci alebo ich presťahovanie do domu opatrovateľskej služby). Chcete zaistiť, aby boli splnené ich základné potreby (vrátane kontaktu so spoločnosťou a ľuďmi) a aby im bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť o ich chorobu.
    • Ak sú vaši rodičia jednoducho panovační a odmietajú rešpektovať vaše hranice, možno im budete musieť zavolať a vysvetliť, že ich činy medzi vás vrazili klin. Povedzte napríklad: „Mami, vysvetlil som ti, ako tvoje činy negatívne ovplyvňujú môj život. Myslím, že obaja musíme urobiť krok späť.
    • Obmedzenie kontaktu musí byť jednostranným krokom - beriete to sami bez toho, aby ste sa na to pýtali rodičia. Nedovoľte im, aby sa s vami pokúšali vyjednávať.
    • Vysvetlite, že obmedzenie kontaktu bude trvať určitý čas, alebo kým si myslíte, že natrvalo zmení svoje správanie. Povedzte napríklad: „Oci, budúci mesiac som veľmi zaneprázdnený. Ak dokážete rešpektovať moju autonómiu, rád by som sa budúci mesiac stretol.“
    • V rámci obmedzenia kontaktu možno budete musieť odporučiť svojim rodičom, aby vyhľadali psychologickú pomoc alebo podporu terapeuta, psychológa alebo psychiatra.

Metóda 3 z 3: interakcia s nimi

  1. 1
    Byť zdvorilý. Kedykoľvek sa rozprávate s rodičmi, mali by ste byť zdvorilí a milujúci. Aj keď vás ich núdza a činy môžu frustrovať, musíte mať na pamäti, že vás milujú a záleží im na vás. Využite túto príležitosť a vráťte im láskavosť prejavením zdvorilosti a úcty.
    • Nebuďte náhli ani krátki, keď odpovedáte na ich telefonáty alebo e -maily. Namiesto toho, aby ste povedali niečo ako „Teraz na to nemám čas, mama“, povedz „Ahoj mami, rád by som sa hneď porozprával, ale nemôžem. Môžem ti zavolať neskôr?“
    • Vyhnite sa ich lusknutiu. Aj keď môžete byť z ich núdze veľmi frustrovaní, urobte maximum, aby ste na nich nikdy nesklamali. Nikdy nehovorte veci ako „mami, ja už jednoducho nemôžem zvládať tvoju núdzu!“
    • Pamätajte si, že zlé veci nemôžete vziať späť, keď ich poviete.
  2. 2
    Podeľte sa o to, ako vám na nich záleží. Takmer za každých okolností by ste sa mali uistiť, že sa s nimi podelíte o svoje pocity z rodičov. V konečnom dôsledku tým, že im dáte najavo, že vám na nich tiež záleží, môžete zmierniť časť stresu a úzkosti, ktoré prežívajú, a preto sú potrební.
    • Povedzte svojim rodičom, že ich máte radi a záleží vám na nich, kedykoľvek s nimi hovoríte. Kedykoľvek zavoláte, povedzte niečo ako „Mami, myslel som na teba a chcel som sa dotknúť základne“.
    • Ak vaši rodičia ukončia rozhovor slovami „milujem ťa“, mali by ste sa im odvďačiť. To pre nich pravdepodobne veľa znamená.
    Ako zaobchádzať so svojimi emocionálne núdznymi rodičmi
    Pri zostavovaní plánu, ako zaobchádzať so svojimi emocionálne núdznymi rodičmi, musíte vziať do úvahy základné logistické skutočnosti.
  3. 3
    Uskutočnite úplný a produktívny rozhovor. Problémy s rodičovskou potrebou je možné vyriešiť jednoducho úplným rozhovorom s rodičmi. Úplnými, úplnými a produktívnymi rozhovormi dáte najavo, že vám na tom záleží.
    • Opýtajte sa ich na ich život. Opýtajte sa ich napríklad na svojich rodičov alebo na ich skúsenosti z detstva.
    • Ukážte, že vám na ich názoroch záleží. Požiadajte ich napríklad o rady týkajúce sa rodičovstva, rozpočtu alebo úpravy domácnosti.
    • Nechajte rozhovor prirodzene plynúť. Pokúste sa napríklad konverzáciu neukončiť alebo ju predčasne neukončiť. Vašu mamu môže jednoducho baviť sa s vami rozprávať o mnohých zdanlivo nepodstatných veciach.
    • Nájdite si čas na rozhovor, aby vaša konverzácia nebola uponáhľaná. Vyhraďte si napríklad hodinový blok, aby ste sa mohli rozprávať s rodičmi každú nedeľu popoludní, a vyhýbajte sa telefonovaniu, keď robíte niečo iné, napríklad keď vediete deti k aktivite.
  4. 4
    Začnite pravidelný kontakt. Skvelý spôsob, ako sa vysporiadať s emocionálne núdznymi rodičmi, je odvrátiť ich tým, že sa uistíte, že s nimi zostanete v kontakte. Pravidelným telefonovaním im dáte najavo, že vám na nich záleží. Tiež prevezmete kontrolu nad situáciou a stanovíte si rutinu.
    • Volajte im raz týždenne približne v rovnakú dobu. Zavolaním, povedzme, v piatok o 17:00, si stanovíte pravidelný čas, počas ktorého môžete telefonovať. Vďaka tomu budú vedieť, kedy váš hovor očakávať, a môžu sa v ňom cítiť lepšie.
    • Príležitostne im pošlite blahoželanie, najmä ak nepoužívajú počítač. Aj keď napíšete iba niekoľko riadkov, je to gesto, ktoré môže povedať veľa o niekoľkých slovách. Je to tiež niečo, na čo sa môžu pozrieť a znova prečítať, ak potrebujú uistenie.
    • Zvážte odosielanie e -mailov, ak k nim majú prístup. Nepodceňujte vplyv, ktorý môže mať premyslený e -mail na vašich rodičov.
    • Pošlite im textové správy, ak k nim majú prístup. Aj keď sa textové správy dajú ľahko odosielať, pre vašich rodičov môžu veľa znamenať.
    • Skúste si vytvoriť pravidelný rozvrh, kedy budete navštevovať svojich rodičov. Ak napríklad žijete v tom istom meste, skúste ich navštíviť každú nedeľu alebo častejšie, ak chcete.
    • Všimnite si akýchkoľvek výrazných zmien v reči, myšlienkach alebo prístupe vašich rodičov k vám. To môže naznačovať posun v ich duševnej alebo fyzickej pohode. Neunáhlite sa v názore, že sú iba otravní alebo nároční - skutočne počúvajte, čo hovoria.
  5. 5
    Využite svoje návštevy na maximum. Najlepším spôsobom, ako vzbudiť dojem, že sa o vás rodičia starajú, je využiť každú návštevu ako príležitosť stráviť s nimi kvalitný čas. Keď využijete čas, ktorý s nimi strávite, potenciálne znížite ich potrebu.
    • Osobné návštevy sú možno najefektívnejším spôsobom, ako ukázať, že vám na tom záleží. Ak svojich rodičov nebudete pravidelne navštevovať, začnú mať pocit, že vám na nich nezáleží.
    • Uistite sa, že na nich zameriate svoju pozornosť a položíte im otázky, ako sa im darí, keď ich navštívite. Povedzte napríklad niečo ako „niečo nové vo vašom okolí?“
    • Opýtajte sa ich na ich záujmy, priateľov a zdravie.

Komentáre (1)

  • stephenlloyd
    Chcel by som sa chvíľu poďakovať za tento článok. Opatrujem svoju starú babičku, ktorá robí všetky spôsoby správania uvedené v tomto článku. Myslel som si, že som to ja, všetko v mojej hlave. Ale nie je, a vďaka tomu som si uvedomil, že to, čo robím pre stanovovanie hraníc, je nielen dôležité, ale aj nevyhnutné. Ďakujem veľmi pekne, naozaj ma to upokojilo.
FacebookTwitterInstagramPinterestLinkedInGoogle+YoutubeRedditDribbbleBehanceGithubCodePenWhatsappEmail